Točila som sa stále rýchlejšie, pritom som narážala do všetkých vecí naokolo - do skrine, stola, steny a vôbec som nimi neprechádzala ako nehmotná - udierala som sa a bolelo to.Inokedy som len tak vystúpila nad posteľ a vznášala sa po izbe. Pozrela som sa za skriňu a prechádzala som z časti cez skriňu a z časti cez stenu. Potom som sa chcela pozrieť von, ale prešla som len nad ulicu, ďalej to nešlo... Rada by som sa pozrela aj na iné miesta, alebo úplne do cudzej krajiny, ale odvtedy som sa už vedome mimo telo nedostala.Vlastne hej, asi pred dvoma rokmi, keď som sedela s kamarátom na pive, som sa ocitla kúsok nad sebou a videla som dole samú seba, ako niečo rozprávam. Nepočula som čo. Tak to je dobré - pomyslela som si - ja (moje telo?) mu niečo hovorí a ani neviem čo. Tak to mu musím povedať. Vrátila som sa naspäť uprostred vety, vôbec som nevedela, čo vravím. Pamätám si, že mi na to ešte niečo odpovedal a rozprávali sme sa ďalej. Medzitým som aj zabudla, že som bola chvíľu mimo, tak som mu o tom nakoniec ani nepovedala. Až doma som si na to znovu spomenula... Vlastne doteraz o tom nevie.
25. jan 2006 o 14:45
Páči sa: 0x
Prečítané: 616x
Ako som zaspávala (alebo odchádzala)
Párkrát sa mi stalo, keď som zaspávala, že ma nejaký vír ťahal hore...
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(3)